Dobrovoľný hasičský zbor v Šoporni
| ÚVODHistória Súčasnosť FotogalériaVIDEOTechnikaKontaktlinkyZásahy DHZsponzorinaša obec a jej okolieMDD 2009 Stránky DHZAKCIE nášho zboru |
|
História požiarnej ochrany v obci Šoporňa (tento článok je opísaný z dokumentu, ktorý som našiel v archíve DHZ Šoporňa) Hasičstvo bolo založené na Slovensku už v 17 storočí. Ako všade v Európe i na svete vystrájal vždy nebezpečný živel oheň. Preto boli ľudia nútení rozmýšľať, ako sa proti tomuto brániť a zachraňovať všetko, to čo bolo vytvorené ich namáhavou prácou a mozoľnatými rukami. Začali sa utvárať takzvané Zemské hasičské jednoty. Preto začali ľudia i v našej obci premýšľať, ako tomuto nebezpečnému živlu odolávať a proti nemu sa brániť. V roku 1880 – 1885 zhorelo približne polovica dediny, preto pred 100 rokmi v roku 1889 si založili i občania našej obce dobrovoľný hasičský zbor v počte 21 členov. Ako prvým veliteľom od roku 1889 do roku 1895 bol Alexander Koreň, ďalší členovia Ščasný Martin, Gála Vincent, Blanár Alexander, Eliáš Štefan a ďalší. Od roku 1895 do roku 1897 bol veliteľom Štefan Eliáš ďalej od roku 1897 do roku 1903 bol veliteľom Martin Štrpka (Antilák). V roku 1902 začali na Slovensku vychádzať takzvané hasičské listy, v ktorých sa už požiarne zbory oboznamovali s požiarovosťou na Slovensku, ako aj s členmi nadriadených orgánov. Od roku 1903 bol veliteľom do roku 1936 bol ďalším veliteľom Martin Ščasný, keď už mal požiarny zbor 30 členov. V roku 1933 zhorelo v našej obci23 obytných domov, čo bol najväčší požiar od roku 1885. Od roku 1936 do roku 1946 bol ďalším veliteľom požiarneho zboru Alexander Gril, ktorý bol zároveň aj správcom Základnej 8- ročnej školy. Do roku 1918 bola vybavenosť požiarneho zboru ručnou 2-kolesovou striekačkou. Po roku 1918 až do roku 1954 ručnou striekačkou 4-kolesovou. Pretože do týchto striekačiek museli občania nosiť vodu ručne vo vedrách, kýbloch čo niekedy nestačili ani studne, trebárs ich bolo v dedine dostatok. Tu začali požiarnici ako i vedenie obce premýšlať, utvorila sa takzvaná dedinská varta zostavená z dvoch občanov + 1 hlásnik a 1 člen z hasičského zboru zvlášť v letných mesiacoch- žatvách. Bolo povinné v prvom vyskytnutí ohňa povinný záprah k ohňu, preto kto mal konský záprah, každým dňom bol určený iný z pripravenou vodou, ktorú mal na voze v sudoch- túto priviesť k ohňu. V roku 1928 bola založená hasičská dychová hudba, ktorá sa zúčastňovala všetkých občianskych ako i cirkevných slávností. Mali v lete zábavy na ktorých hudba hrala, zisk venovali na udržanie zboru a výdavkov pre organizáciu. Po druhej svetovej vojne v roku 1945 po oslobodení našej vlasti sovietskou armádou sa stal veliteľom od roku 1946 do roku 1952 Jozef Heršel pod ktorého vedením nastúpilo mnoho mladých do požiarneho zboru, v tom čase bol stav požiarneho zboru 55 členov. Potom od roku 1952 do roku 1964nastúpil za veliteľa Ján Póša, ktorý absolvoval veliteľský kurz v ÚŠ v Martine, pod jeho vedením bol založený artistický krúžok. Začali sa hrávať divadlá, nastúpilo vtedy do PO ďalších mladých členov a zvýšil sa stav na 65 členov. Bol v tom čase vytvorený veľmi dobrý kolektív, zúčastňovali sa všetkých pohrebných obradov, prvomájových sprievodov, ale aj brigád na pomoc poľnohospodárstvu. Postavil sa požiarna zbrojnica, na ktorej členovia odpracovali mnoho brigádnických hodín. Od roku 1954 bol požiarny zbor vybavený už lepšou technikou, mal striekačku PS 8s pojazdným vozidlom Tatrou 805 do roku 1960. Po roku 1960 bolo pridelené vozidlo PZ Avia A30 zo striekačkou PS-12. V roku 1964 po absolvovaní kurzu v ÚŠ v Martine nastúpil ako veliteľ Július Valkovič, ktorý viedol požiarne družstvá, ako i mladých požiarnikov hru „PLAMEŇ“. Pod jeho vedením dosahovali požiarne družstvá ako i mladý požiarnici, veľmi dobré výsledky. Súdruh Valkovič ako veliteľ bol vždy príkladom mladším členom, preto pod jeho vedením boli vždy aj dobré výsledky. Bol veliteľom základnej organizácie 24 rokov mal veľké skúsenosti a vzťah k požiarnej ochrane, mal veľký záujem na oslave 100 ročnice, ktorú začal už aj čiastočne pripravovať, no žial nečakaná smrť ho vytrhla z radov požiarnikov v poslednej chvíli no nedožila sa toho očo mal tak veľký záujem, aby i naďalej prosperovala čo najlepšie ZO ZPO.(vysvetl. Základná Organizácia Zboru Požiarnej Ochrany). (Tento dokument bol odpísaný presne doslova, tak ako som ho našiel v starých dokumentoch. Nič nie je pridané ani vytrhnuté z textu). |